17. 8. 2016

Nepochopená. Aké ťažké je pre mňa povedať nie.


15. august 2016
21:06: príde mi sms
21:13: odpisujem na sms
*o pár sekúnd mi prichádza odpoveď na moju sms

16. august 2016
21:10: prišiel mi email
21:30: čítam email a cítim sa zároveň zhrozene aj smutne
*o pár sekúnd odpisujem na email a pri tom plačem, plačem a plačem...

9. 8. 2016

Túra na Veľký Rozsutec

   Na Veľký Rozsutec som mala ísť ešte pred dvoma týždňami, ale ako vždy sa muselo do toho niečo pripliesť. Najprv to boli ženské problémy a neskôr zlé počasie. Nuž... človek si nevyberie, kedy príde ani jedna z týchto dvoch vecí. Takže keď som si v stredu sadala za počítač a pozerala predpoveď počasia na piatok, bolo rozhodnuté, že konečne niekam pôjdeme.
   Vo štvrtok večer sme došli do Žiliny, kde sme sa ubytovali na študentských internátoch, v ktorých prebývali ešte moji rodičia počas vysokej školy. Bola to moja prvá skúsennosť s internátom a poviem vám, že sa naň vôbec ale vôbec neteším. (Možno trochu, keďže budem konečne od všetkých preč. :D) Ako... budovy vyzerali zvonku aj zvnútra veľmi pekne, ale ale... Nie som síce klaustrofobička, no v malých priestoroch sa teda pohodlne veľmi necítim a tie izby sú až katastrofálne malé. Tri postele, tri skrine, tri stolíky s troma stoličkami a tri malé police na stene natiskané v izbe o rozmeroch asi 5x5 metrov. Hrúza, des. Nehovoriac o tom, že keď ste na izbe tri, veľa sa toho nenaučíte, ak potrebujete samotu a ticho na učenie ako ja. No a potom sú tu ešte sprchy. Štyri sprchy bez závesov pre celú jednu chodbu. Ako vážne? A kde je súkromie? To sa vážne nemám na čo tešiť, ak takto vyzerajú všetky internáty. Ach jaj... Radšej sa presuňme k samotnej túre.
   Po strašnej noci na najhrboľatejšom vankúši, aký som kedy videla, sme sa v piatok o šiestej ráno odviezli autobusom do Terchovej, časť Biely Potok, kde sa to všetko začínalo. Prvú hodinku sme šli cez Jánošíkove Diery alebo inak Tiesňavy, ktoré boli fakt nádherné. Len jednu celú hodinu sme chodili po všelijakých drevených a železných mostoch, schodoch a rebríkoch. Bolo to fakt super spolu s tečúcim potokom či vodopádmi pod našimi nohami. :) Ďalšiu hodinu sme potom strávili chôdzou po lese, ktorý zas až tak ako Tiesňavy neohúril, ale nebol zlý. Ten mi začal liezť na nervy až pri spiatočnej ceste dole. Po dvoch hodinách sme došli na miesto, ktoré sa nazýva Pod Tanečnicou a na ktorom je neveľká lúka s výhľadom na Malý aj Veľký Rozsutec. Tam sme si urobili trochu väčšiu prestávku, nakoľko sme si mysleli, že sme už na Medzirozsutí, no to sa nachádzalo ešte desať minút cesty od nás. Odtiaľ sme sa potom vydali na nekonečnú a namáhavú hodinovú túru do kopca na Veľký Rozsutec a po pätnástich minútach sme ľutovali, že sme nešli na ten Malý, keďže cesta naň trvala len 20 minút. Nakoniec sme to ale zvládli a o jedenástej sme sa už kochali krásnym výhľadom zhora. :)
   Cesta nadol bola už ku koncu ubíjajúca, a to nielen na kolená, ale aj na všetky svaly nôh, no o tretej sme boli úspešne naspäť dole. Potom nás už len čakal návrat do Žiliny a nekonečne dlhá cesta domov.

   V sobotu som síce nemohla schody ani vidieť, tak ako to bolo po túre na Rysy, ale výlet to bol krásny a stál za to. :) Určite je toto miesto jedným z tých, ktoré by ste mali na Slovensku navšíviť. Na začiatok však odpočúčam zvoliť radšej Malý Rozsutec, ak máte za sebou rok sedenia na zadku ako ja. :D

Jánošíkove Diery (Tiesňavy)

10. 7. 2016

Pieseň dňa #14

   Pekný večer želám. :) Pôvodne sa tu mal objaviť článok iného typu a dokonca už včera, ale keďže sa mi nepáčil a na novom sa ešte len pracuje, tak tu pre vás mám dve nové piesne, ktoré mi pribudli na môj playlist (už som chcela napísať wishlist :D). Možno to nebude hudba pre každého, nakoľko ide o kresťanskú skupinu, ale myslím si, že ju netreba dopredu odsudzovať. Stačí len kliknúť na button a až tak si vytvoriť svoj vlastný názor. :) Túto skupinu som inak spoznala vďaka filmu Miracles from Heaven a odporúčam ho pozrieť. :)

Third Day
Soul on Fire


Your Words



Third Day
kresťanská rocková skupina
vznik kapely: 1991
členovia: Mac Powell, Mark Lee, David Carr
bývalí členovia: Billy Wilkins, Brad Avery, Geoff Barkley,
August McCoy, Tai Anderson
ďalšie piesne: The Victory, Victorious, I Need a Miracle

Tretí zľava (Billy Wilkins) sa súčasne v kapele nenachádza.

Zdroje obr.: http://ccc.org/story.aspx?storyid=322

6. 7. 2016

Košice: Letisko, Letecké múzeum a Slovenské technické múzeum

   Ahojte! :) Ako ste začali prázdniny? Ja pomerne skvelo, keďže už v piatok som bola v kine na film Me Before You. Musím povedať, že bol skutočne lepší ako kniha, ktorá bola na mňa veľmi depresívna, a naviac sa mi okrem hereckého obsadenia páčili jednotlivé zábery (kameraman odviedol úžasnú prácu) zladené s krásnou hudbou. Čo sa týka dejovej stránky, tak to nebolo nič svetoborné a dej by sa dal zhrnúť v piatich vetách, ale ako pekný film, pri ktorom máte na konci slzy v očiach, je úplne postačujúci. Ak si však chcete poriadne poplakať, odporúčam pozrieť film Miracles from Heaven, ktorý som videla hneď nasledujúci deň, a poviem vám, že po polovici toaletného papiera sa len tak zapráši. Určite mi v komentári dajte vedieť, čo si o týchto dvoch filmoch myslíte vy. :)

   Ale späť k téme článku.
 
   Moje prázdniny sú zväčša o cestovaní, takže som ich prvé dni okamžite efektívne využila a naplánovala výlet do Košíc. Áno, JA. :D Vstávať ráno o šiestej nie je žiadna výhra, ak idete spať pomaly o polnoci, ale čo človek neurobí pre nové dobrodružstvá a zážitky?
   V Košiciach sme boli už po deviatej a autobusom č. 23 sme sa odviezli až na konečnú stanicu Letisko. Poviem vám, to boli ale nervy, či ste v správnom autobuse a či dôjdete na správne letisko, keďže len deň predtým zistíte, že v Košiciach sú až dve letiská a teraz hľadaj, pri ktorom sa nachádza aj to Letecké múzeum. Našťastie všetko bolo tak, ako som si to našla, a tak sme sa už po dvadsiatich minútach kochali košickým letiskom. Žiaľ, veľa sme toho vo vnútri nevideli, nakoľko sa takmer hneď pri vstupe do budovy nachádzali pásy a "pokladne", kde sa kontrolujú lístky. Ale určite si letisko plánujem pozrieť celé, keď odtiaľ budem letieť do Londýna. ;)
   Po tejto "prehliadke" sme sa potom vybrali na pätnásť-dvadsať minútovú prechádzku k múzeu, ktoré je v podstate asi posledným objektom v Košiciach. Prvý dojem nebol nič moc, nakoľko budovy vyzerali dosť staro a zanedbane, ale keď ste uvideli tie lietadlá... Ako.. nie som na lietadlá nijaký odborník, v podstate o nich nieviem nič, ale sú to krásne stroje a hodinku sa máte skutočne čím kochať. Mínusami však bolo, že múzeum neorganizovalo žiadnu leteckú prehliadku vo vzduchu prípadne možnosť preletieť sa lietadlom či balónom, ale asi by som chcela na slovenské pomery už veľa. :D
   O dvanástej sme sa potom odviezli tým istým autobusom naspäť do centra Košíc, kde sme si dali obed a pokračovali prehliadkou Slovenského technického múzea. To ma však nijako neohúrilo a jediné, čo sa mi v ňom páčilo, bola jedna časť budovy, kde sme si mohli na základe hier vyskúšať a overiť fyzikálne zákony a podobne. No a samozrejme som si neodpustila ešte fotku z okna. :D Inak tam bolo dosť veľa technických vymožeností, a aj to sme všetky nevideli, nakoľko sme z troch budov mali sprístupnenú len budovu A.
   O tretej sme potom zašli ešte na omšu do Dómu sv. Alžbety a o piatej sme sa už viezli vláčikom naspäť domov. Niektorí síce unavení, ale každý s novými zážitkami. :)