10. 7. 2016

Pieseň dňa #14

   Pekný večer želám. :) Pôvodne sa tu mal objaviť článok iného typu a dokonca už včera, ale keďže sa mi nepáčil a na novom sa ešte len pracuje, tak tu pre vás mám dve nové piesne, ktoré mi pribudli na môj playlist (už som chcela napísať wishlist :D). Možno to nebude hudba pre každého, nakoľko ide o kresťanskú skupinu, ale myslím si, že ju netreba dopredu odsudzovať. Stačí len kliknúť na button a až tak si vytvoriť svoj vlastný názor. :) Túto skupinu som inak spoznala vďaka filmu Miracles from Heaven a odporúčam ho pozrieť. :)

Third Day
Soul on Fire


Your Words



Third Day
kresťanská rocková skupina
vznik kapely: 1991
členovia: Mac Powell, Mark Lee, David Carr
bývalí členovia: Billy Wilkins, Brad Avery, Geoff Barkley,
August McCoy, Tai Anderson
ďalšie piesne: The Victory, Victorious, I Need a Miracle

Tretí zľava (Billy Wilkins) sa súčasne v kapele nenachádza.

Zdroje obr.: http://ccc.org/story.aspx?storyid=322

6. 7. 2016

Košice: Letisko, Letecké múzeum a Slovenské technické múzeum

   Ahojte! :) Ako ste začali prázdniny? Ja pomerne skvelo, keďže už v piatok som bola v kine na film Me Before You. Musím povedať, že bol skutočne lepší ako kniha, ktorá bola na mňa veľmi depresívna, a naviac sa mi okrem hereckého obsadenia páčili jednotlivé zábery (kameraman odviedol úžasnú prácu) zladené s krásnou hudbou. Čo sa týka dejovej stránky, tak to nebolo nič svetoborné a dej by sa dal zhrnúť v piatich vetách, ale ako pekný film, pri ktorom máte na konci slzy v očiach, je úplne postačujúci. Ak si však chcete poriadne poplakať, odporúčam pozrieť film Miracles from Heaven, ktorý som videla hneď nasledujúci deň, a poviem vám, že po polovici toaletného papiera sa len tak zapráši. Určite mi v komentári dajte vedieť, čo si o týchto dvoch filmoch myslíte vy. :)

   Ale späť k téme článku.
 
   Moje prázdniny sú zväčša o cestovaní, takže som ich prvé dni okamžite efektívne využila a naplánovala výlet do Košíc. Áno, JA. :D Vstávať ráno o šiestej nie je žiadna výhra, ak idete spať pomaly o polnoci, ale čo človek neurobí pre nové dobrodružstvá a zážitky?
   V Košiciach sme boli už po deviatej a autobusom č. 23 sme sa odviezli až na konečnú stanicu Letisko. Poviem vám, to boli ale nervy, či ste v správnom autobuse a či dôjdete na správne letisko, keďže len deň predtým zistíte, že v Košiciach sú až dve letiská a teraz hľadaj, pri ktorom sa nachádza aj to Letecké múzeum. Našťastie všetko bolo tak, ako som si to našla, a tak sme sa už po dvadsiatich minútach kochali košickým letiskom. Žiaľ, veľa sme toho vo vnútri nevideli, nakoľko sa takmer hneď pri vstupe do budovy nachádzali pásy a "pokladne", kde sa kontrolujú lístky. Ale určite si letisko plánujem pozrieť celé, keď odtiaľ budem letieť do Londýna. ;)
   Po tejto "prehliadke" sme sa potom vybrali na pätnásť-dvadsať minútovú prechádzku k múzeu, ktoré je v podstate asi posledným objektom v Košiciach. Prvý dojem nebol nič moc, nakoľko budovy vyzerali dosť staro a zanedbane, ale keď ste uvideli tie lietadlá... Ako.. nie som na lietadlá nijaký odborník, v podstate o nich nieviem nič, ale sú to krásne stroje a hodinku sa máte skutočne čím kochať. Mínusami však bolo, že múzeum neorganizovalo žiadnu leteckú prehliadku vo vzduchu prípadne možnosť preletieť sa lietadlom či balónom, ale asi by som chcela na slovenské pomery už veľa. :D
   O dvanástej sme sa potom odviezli tým istým autobusom naspäť do centra Košíc, kde sme si dali obed a pokračovali prehliadkou Slovenského technického múzea. To ma však nijako neohúrilo a jediné, čo sa mi v ňom páčilo, bola jedna časť budovy, kde sme si mohli na základe hier vyskúšať a overiť fyzikálne zákony a podobne. No a samozrejme som si neodpustila ešte fotku z okna. :D Inak tam bolo dosť veľa technických vymožeností, a aj to sme všetky nevideli, nakoľko sme z troch budov mali sprístupnenú len budovu A.
   O tretej sme potom zašli ešte na omšu do Dómu sv. Alžbety a o piatej sme sa už viezli vláčikom naspäť domov. Niektorí síce unavení, ale každý s novými zážitkami. :)


4. 6. 2016

. . . . . . . . . . .Learn from yesterday, live for today, hope for tomorrow. . . . . . . . . . .

   Darček
   Tobiáš bol štvrták na základnej škole. Tento tichý a pokojný chlapec žil so svojimi rodičmi a súrodencami
v skromnom domčeku na kopci posiatom olivovníkmi na kraji dediny, niekoľko kilometrov od mora.
   Deň pred vianočnými prázdninami sa deti zo štvrtej triedy pretekali v nosení darčekov pani učiteľke Marise,
ktorá bola veľmi milá a dobrá.
   A tak sa na učiteľkinom stole nahromadili farebné balíčky. Hneď si všimla malé vrecúško s lístkom, na ktorom bolo pekným a úhľadným Tobiášovým písmom napísané: "Pre moju pani učiteľku."
   Marisa poďakovala každému dieťaťu zvlášť.
   Keď prišiel rad na Tobiáša, otvorila vrecúško a zbadala malú, no nádhernú mušľu, najkrajšiu, akú v živote videla - zdobila ju dúhovo sfarbená trblietavá perleť.
   "Kde si vzal túto mušľu, Tobiáš?" opýtala sa učiteľka.
   "Dole... pri Veľkom útese," odpovedal chlapec.
   Veľký útes bol veľmi ďaleko a dalo sa k nemu dostať len po príkrom chodníčku. Bola to dlhá a strastiplná cesta,
ale len tam bolo možné nájsť takú výnimočnú mušľu, akú priniesol Tobiáš pani učiteľke.
   "Ďakujem, Tobiáš. Tento krásny darček mi vždy bude pripomínať, aký si dobrý. Hm, musel si prejsť dlhú
a namáhavú cestu, kým si pre mňa našiel darček..."
   Tobiáš s úsmevom odvetil: "Tá dlhá a namáhavá cesta patrí k darčeku."

   Nedarujeme vec. Darujeme kúsok našej lásky. Jediným skutočným darom je kúsok seba.

Bruno Ferero: Koľko stojí zázrak?

Darčeky od mojich blízkych a pána učiteľa z hudobnej školy :)

Darčeky, ktoré som si kúpila sama,
lebo raz za čas si človek musí urobiť radosť ;)

Všetkým Lenkám prajem všetko najlepšie k ich dnešnému sviatku. :)
A nám všetkým želám, aby sme si ľudí a ich skutky cenili viac ako samotné darčeky či veci všeobecne, lebo čo máme z toho, že máme dokonalý život navonok, ale v našom vnútri to nie je tak, ako by to malo byť? Vážme si preto ľudí, na ktorých nám záleží a ktorým záleží na nás. :)

28. 5. 2016

Kam by som raz chcela zavítať...

     Ahojte, všetci. :) Teda ak tu vôbec ešte niekto ostal. :D Ospravedlňujem sa, že som vás celé dva mesiace ignorovala (článok na začiatku mája nerátam, ten bol odfláknutý, jak sa len dalo), ale proste som nemala chuť blogovať a keď som si chcela oddýchnuť, radšej som si pustila nejaký film či seriál. (Ako vždy.) Rada by som napísala, že sa už nič také opakovať nebude, ale predsa len so sebou žijem nejakých tých osemnásť rokov, takže viem, že určite na mňa ešte nie jedna kríza doľahne. Ale! Aspoň táto dvojmesačná pauza mala aj svoje výhody. Dostala som totiž niekoľko nápadov na články, ktoré by sa vám mohli páčiť, tak uvidíme. :) Pôvodne mal byť tento úvod v článku o dvojmesačnom zhrnutí môjho života, ale keďže som lenivá veľa písať (a okrem toho musím robiť aj analýzu z diela Kým kohút nezaspieva), rozhodla som sa, že začnem zľahka. Tak sa pohodlne usaďte (hoci už pravdepodobne sedíte alebo aj spíte) a prezrite si miesta, ktoré by som chcela navštíviť. :)